Vladimír Clementis študoval v rokoch 1913 – 1921 na gymnáziu v Skalici, 1921 – 1925 na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1925 – 1926 pôsobil ako advokátsky praktikant v Lučenci, od 1926 pracovník súdu a advokátsky koncipient, 1931 – 1938 samostatný advokát v Bratislave. V rokoch 1939 – 1945 žil v emigrácii v Paríži a v Londýne, kde pracoval v čs. vysielaní BBC, po vojne v rokoch 1945 – 1948 št. tajomník, 1948 – 1950 minister zahraničných vecí ČSR, 1950 – 1951 pracovník Št. banky čs. V roku 1950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu, od 1951 väznený, v novembri 1952 odsúdený na smrť a popravený, 1963 plne rehabilitovaný. Rozhľadený politik a ideológ komunistickej orientácie. Počas vysokoškolských štúdií stúpenec socialistických ideí, spoluzakladateľ a v rokoch 1924 – 1935 redaktor časopisu DAV, okolo ktorého sústredil socialisticky orientovaných literárnych tvorcov. V čase emigrantského pôsobenia prispieval do londýnskej čs. tlače (jeho články vyšli po vojne v knihe Odkazy z Londýna), prednášal v Slovanskom seminári a vydal práce o slovanskej otázke (Panslavizmus kedysi a teraz, Slováci a Slovanstvo, Slovanstvo kedysi a teraz). Ako kultúrny dejateľ a publicista stál na pozíciách socialistickej kultúry, čo prezentoval najmä v časopise DAV. Autor reportáží o sociálnych konfliktoch, z ciest po Sovietskom zväze, článkov o problémoch literatúry a kultúry, r. 1930 v ruskom Vestníku uverejnil ucelenú štúdiu o slov. literatúre. Autor brožúry Usmerňované Slovensko (1942),šú徱Medzi nami a Maďarmi (1943), v Londýne vydal zborníky poézie (Zem spieva, Hnev svätý) a memoárovo-dokumentárnu knihu Nedokončená kronika o detstve, dospievaní, rodičovskom prostredí, o mladosti a vzťahu k žene (vyšla 1964). Výber z jeho publicistiky vyšiel pod názvom Vzduch našich čias (1967).
