Pavol Socháň študoval v rokoch 1868 – 1872 na gymnáziu v Kežmarku, odkiaľ ho z národnostných dôvodov vylúčili, z tých istých dôvodov vylúčený aj z učiteľského ústavu v Lučenci (1879 – 1881) a zo všetkých stredných škôl v Uhorsku, 1881 – 1884 študoval na št. maliarskej škole v Prahe, kde sa stal spoluzakladateľom slov. študentského spolku Detvan, a 1885 – 1886 na maliarskej akadémii v Mníchove. V rokoch 1893 – 1912 účinkoval v Martine, kde sa živil ako fotograf, tu napísal niekoľko divadelných hier, režíroval v Slov. spevokole a pričinil sa o založenie Muzeálnej slov. spoločnosti. V roku 1912 odišiel do Prahy a stadiaľ po vypuknutí prvej svetovej vojny do USA, kde spolupracoval s krajanskými spolkami. V roku 1919 sa vrátil do vlasti, od 1920 bol tlačovým referentom na Ministerstve unifikácií v Prahe, od 1921 prednostom tlačového oddelenia na Župnom úrade v Bratislave a začas aj hlavným tajomníkom Slov. ligy. V roku 1922 zakladal Ústredie slov. ochotníckych divadiel v Martine, 1923 – 1924 pracoval v redakcii Slov. sveta, 1924 – 1926 Národného denníka a neskôr bratislavského Rádiojournálu. Jeho dramatickou prvotinou bola veselohrCivilné manželstvo (Slovenské pohľady 1888, knižne 1910), ďalej napísal jednodejstvovú veselohru Tobiáš Klepeto alebo Kvartieľ vo veľkom meste (Slov. pohľady 1906, knižne 1924), veselohru DzԴǰá(Letopis Živeny 1906, knižne 1907), spoločenské drámy Sedliacka nevest(1910) Աá(1924), ďalej Jánošík a lesné víly (1918). R. 1923 vydal komické výstupy pod názvom Smiešky a smiechoty dzٴDz,veselohry pre rozhlas Romeo a JúliPredaná nevesta alebo Koniec dobrý, všetko dobré (obe 1934). Ľudové umenie popularizoval vo vyše 500 samostatne a časopisecky uverejnených prácach; autor biografie Zbojník Juro Jánošík, a akým bol v skutočnosti... (1924).
