Terézia Vansová navštevovala v rokoch 1869 – 1870 súkromnú dievčenskú školu K. Orfanidesa v Banskej Bystrici, 1870 – 1871 si osvojovala maďarčinu v súkromnom ústave v Rimavskej Sobote, ďalšie vzdelanie nadobudla samoštúdiom. V rokoch 1871 – 1875 žila u rodičov vo Zvolenskej Slatine a u sestier vo Zvolene, v Nižnom Skalníku a v Drienčanoch, po vydaji 1875 – 1882 v Lomničke, 1882 – 1911 v Píle, od 1911 po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Predstaviteľka prvej vlny slovenského literárneho realizmu, pričinila sa o rozvoj novelistickej a románovej tvorby. Prvé básne uverejnila v časopise Orol (1875), po nemecky písané verše publikovala v periodiku Karpathenpost (1881 – 1882), krátkymi útvarmi prispievala do Národných novín a do Slovenských pohľadov. Autorka noviel Jedlička, Rozsobášení (obe 1884), Čo si rozprávali klobúky, Suplikant, Humoreska (všetky 1885), Lesť nad lesť, Ideál (obe 1886), románov Sirota Podhradských (1889 – prvý román ženskej slov. spisovateľky), ٲ(1926),ٰ(1930), spoločenských rozprávok Julinkin prvý bál (1888),áš(1892),ʰٱň(1893),Nové šatočky (1898) a i.; poviedok s biografickými črtami Z fary a zo školy, dzáԾPaľko Šuška, Danko a Janko (1905); humorne ladeného cestopisu Pani Georgiadesová na cestách (1896); biografie vlastnej matky Terézia Medvecká, rodená Lange (1900); životopisnej práce Ján Vansa (v Slov. pohľadoch 1926 – 1928, knižne pod názvom Môj muž, 1938). Napísala niekoľko divadelných hier ʴdzٴDZ貹(1886),V salóne speváčky (1889), jednoaktovku Ľúbezní hostia (1901), trojdejstvovú veselohru Môj Jožko (1906), päťdejstvovú drámu dz(1897); súborne vyšlo jej dielo ako Zobrané spisy 1 – 8 (1941 – 1947). Autorka Novej kuchárskej knihy (1914), r. 2001 vyšla Kuchárska kniha Terézie Vansovej. Založila a redigovala prvý ženský časopis na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 1914), ktorý sa stal orgánom nastupujúcej Slovenskej moderny; 1920 – 1923 redigovala nový časopis Slovenská žena. Od roku 1967 sa uskutočňuje celoslovenský festival umeleckého prednesu žien pod názvom Vansovej Lomnička.
