„Lukáčová sníma masky zľudí, dejov a obrazov sveta, aby sa dotkla bolesti anehy pod nimi."
Dana Podracká
„Obraznosť mladej poetky skrýva nápaditosť, vášeň ibolesť, no aj cit pre mieru, zmysel pre jemnosti, poznateľné auchopiteľné len ľuďmi spoetickým videním. Práve takéto vnímanie sveta cítiť zo všetkých básní talentovanej poetky Evy Lukáčovej."
Jozef Špaček
„Autorka má bohatstvo zážitkov, osobných iodborných skúseností, ktoré jej umožňujú produkovať básnické texty vsvojskom kóde, poznačenom príslušnosťou kdvom kultúram– japonskej aslovenskej. Ich rozdiely preklenuje so ženskou lahodnosťou aľahkosťou. Hypermoderné itradičné z najvýchodnejších ostrovov má pre ňu rovnaký poetický nádych."
Martin Gajdoš
„Divosestra nás zavedie do jemného sveta silno inšpirovaného japonskou poéziou ireáliami tohto pre nás exotického sveta. Nie je to však inšpirácia manieristická, ale rýdzo osobná, pretavená do kultivovaného jazyka. Intímna lyrika Lukáčovej básní je skôr klasického, zovretého aharmonického tvaru."
Martin Kasarda
„Lukáčovej zbierkaDivosestrapatrí k umelecky najzrelším debutom, ktoré vznikli v slovenskej literatúre vposledných desaťročiach. Ajej nové, zatiaľ len časopisecky publikované básne (Líška, Kentaur, Aso) potvrdzujú, že jej básnický vývoj sa nezastavil ajej tvorba môže znamenať výrazný prínos do súčasnej slovenskej literatúry."
Anton Baláž
