Profesor Hanus hlásal ideu pluralizmu už vprvom vývinovom období svojho myslenia, no v jasnej asystematickejšej podobe ju vyjadril až po návrate zväzenia vrokoch 1986 – 1987. Táto idea, nazývaná aj princíp, je nevyhnutnou myšlienkovou základňou jeho pluralitného, dialogického aintegrálneho ponímania kultúry. Hanusovi nešlo opluralizmus vo zvyčajnom chápaní, ako ideové apolitické formulovanie mnohosti, plurality, charakteristické najmä pre postmoderné myslenie. Ide mu otzv. organický pluralizmus, vktorom sa mnohosť chápe vorganickej jednote acelistvosti, pričom táto jednota sa považuje za dominantnú. Pluralizmus odvodený od latinského plus – viac predstavuje podľa Hanusa taký ideový ametafyzický koncept, ktorý je proti každému zásadnému redukovaniu všetkého na jedno. Vyjadruje teda toľko, že všetko jestvujúce je „viac ako jedno“, ato viac kvalitou, hodnotou, dokonalosťou avneposlednom rade aj bytím. Postuluje sa ním nie sama mnohosť, ale „viacosť“ či „viacerosť“ vdialektickom aorganickom vzťahu jednoty vmnohosti amnohosti vjednote. Načim si uvedomiť, že túto ideu či princíp nenachodíme len vstvorenstve, ale aj vbohu, u ktorého „viacosť“ jeho nekonečného aabsolútneho Bytia nachodí pluralitný výraz vJeho trinite, ktorá je zároveň výrazom naplnenia princípu personálnosti vtroch božských osobách aich vzťahoch.
Ján Letz
Pre myšlienkovú charakteristiku Hanusovej teologicko-filozofickej orientácie nie je zanedbateľné, že hľadá podnety utakých filozofov, ako sú J. Maritain aR. Guardini, nezávislý teológ, ktorému fašistický režim nacistického Nemecka znemožnil pracovať. Tak ako zasa totalitný komunistický režim znemožnil Hanusovi nielen pracovať, ale takmer aj žiť. Dovolím si povedať, že Hanusovo teologicko-filozofické myslenie sa postupne menilo na polemiku sideológiou národného socializmu afašizmu. Dôkazom toho je skutočnosť, že pokiaľ ide okresťanstvo, vracia sa kpredkonštantínovskému ponímaniu kresťanstva anáboženstva, keď postuluje, že kresťanstvo má zachovávať odstup od každej politickej moci aštátu. Jedine tak si môže zachovať svoju všeobecnosť, univerzálnosť.
Hanusov program obnovy sakrálneho umenia na Slovensku je stále aktuálny. Záujem onápravu stavu, či – lepšie povedané – nový začiatok je tu. Deklaruje to umelecká obec, architekti iprofesionálne pripravení laici. Iba hlas cirkvi je akýsi tichý. Kňazi, teológovia, nebojte sa umenia, nebojte sa umelcov, nebojte sa pamiatkarov. „Dvoje treba vykonať: vytlačiť zkostolov široko-ďaleko zamestnaných nepovolaných avniesť do kostolov dôstojné sakrálne umenie. Ako pravdivý cieľ pozdravíme až tieto začiatky.“
Alena Piatrová
VBratislave, vkotolni, dokončí knihu Princíp pluralizmu. Vdiele rozoberá obdobie netolerantnosti, totality sveľmi obmedzenou slobodou, ktorá neumožňovala dialóg medzi občanmi apredstaviteľmi moci. Objasňuje filozoficky, historicky isociologicky otvorený pluralitný mnohonázorový systém, zároveň však upozorňuje, že pluralitná demokracia neznamená slobodu vo všetkom. Zdôrazňuje viazanosť slobody na etické normy. Vrcholným filozofickým dielom L. Hanusa je monografia Človek akultúra. Táto esej je syntézou jeho myslenia. Objasňuje vnej ľudskú podstatu kultúry ako prostriedok sebadotvorenia človeka, oblasť, vktorej človek – jednotlivec uplatňuje svoje psychické danosti, čo na neho spätne pôsobí. Takýmto spôsobom sa môže jednotlivec stať dejinotvorným spoločenským prvkom, spolupôsobiť na procese humanizácie aspiritualizácie sveta.
Rudolf Dobiáš
Slovensko vidí (neinak ako ostatné štáty Európy) na rozhraní „nihilizmu aordo“ avrámci tejto dobovej situácie vytyčuje Slovensku jednoznačnú orientáciu na Európu. Hanus ponúka koncepčne ucelený program novej europeizácie Slovenska, špecifikuje jeho kritériá, ciele, zdôvodňuje predpoklady apodmienky jeho realizácie. Možno povedať, že je to program principiálne kultúrny, kulturologický. (...) Rozhľadenie po Európe azapojenie do jej poriadku Hanus definuje ako „duševnú avantgardu“, ako dlhodobý program kultúrnej výchovy národa. Hanus vypracoval aponúkal ucelený koncept slovenskej kultúrnosti zducha Európy akresťanského univerzalizmu.
Vincent Šabík
